Väzba a výkon trestu sú kľúčové prvky každého systému, ktorý zaručuje spravodlivosť. Ich cieľom je zabezpečiť bezpečnosť verejnosti, trestať vinníkov a vytvárať spravodlivý systém pre všetkých. Bohužiaľ, ako ukazujú skúsenosti z celého sveta, väzba a výkon trestu môžu viesť k vážnym porušeniam ľudských práv. 

Na Slovensku sa tejto problematike venuje zákon 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“), práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu.

Účelom výkonu trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestnej činnosti, zabrániť odsúdeným v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvárať podmienky umožňujúce podporovať a rozvíjať pozitívne osobnostné rezervy pre ich resocializáciu, aby viedli riadny život.

Väzenie môže byť drastickým zásahom do života jednotlivca. V mnohých krajinách, vrátane Slovenska, dochádza k preplnenosti väzenských zariadení, nedostatočnej hygiene, nedostatku zdravotnej starostlivosti, nedostatku stravy a zhoršením podmienkam na spanie. Tieto podmienky vedú k zhoršeniu duševného a fyzického zdravia odsúdených osôb, čo zasahuje do ich práva na dôstojný život a zdravie. Navyše, v mnohých prípadoch sú odsúdené osoby podrobené mučeniu a ďalšiemu zlému zaobchádzaniu, ktoré spôsobuje psychické a fyzické utrpenie.

Takéto porušenie ľudských práv nie je len nespravodlivé, ale môže tiež viesť k viacerým problémom. Odsúdené osoby, ktoré boli podrobené zlému zaobchádzaniu, sa môžu stať agresívnymi a náchylnými k opakovaniu trestných činov. Okrem toho, keďže tresty sa v mnohých prípadoch nezameriavajú na resocializáciu, odsúdené osoby majú často problémy s návratom do spoločnosti a hľadaním zamestnania. 

Problematike porušovanie sa vo vyššie spomínanom zákone venuje v časti „Ochrana práv odsúdených“ § 36 a § 37 zákona 475/2005 Z.z. Na uplatnenie a zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov podľa tohto zákona má odsúdený právo podávať žiadosti, sťažnosti a podnety štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktoré sú príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv, ako aj medzinárodným orgánom a medzinárodným organizáciám, ktoré sú podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv; ústav je povinný bezodkladne zabezpečiť ich odoslanie bez toho, aby zisťoval odosielateľa. Avšak toto je skôr myslené vo vzťahu odsúdených medzi sebou. 

Preto je potrebné vyvinúť úsilie, aby sa zabezpečila dôstojná a ľudská väzba a výkon trestu. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je zavedenie kontrolného mechanizmu mimo zboru väzenskej stráže a súdnictva.

Kontrola zboru väzenskej stráže a súdnictva je nevyhnutná pre zabránenie zneužívania práv odsúdených osôb a zabezpečenie spravodlivého a dôstojného výkonu trestu. Táto kontrola by sa mala vykonávať nezávislými orgánmi, ktoré by mali mať prístup do väzenských zariadení a mali by mať možnosť preskúmať podmienky a zaobchádzanie s odsúdenými osobami. Tieto orgány by mali mať aj právo prijímať sťažnosti od odsúdených osôb a vyšetrovať akékoľvek podozrenie na zneužívanie moci a porušovanie ľudských práv.

Ďalším spôsobom, ako zlepšiť podmienky vo väzenských zariadeniach, je zapojenie mimovládnych organizácií a samosprávy do procesu. Mimovládne organizácie, ktoré sa zaoberajú právami odsúdených osôb, môžu byť dôležitým nástrojom na sledovanie a dokumentovanie porušení ľudských práv. Okrem toho, organizácie zamerané na prácu s odsúdenými môžu pomôcť odsúdeným osobám pri návrate do spoločnosti a zlepšiť ich šance na získanie zamestnania a úspešné začlenenie do spoločnosti.

Edukačné aktivity sú tiež dôležitým spôsobom, ako pomôcť odsúdeným osobám pri ich návrate do spoločnosti. Väzba a výkon trestu môžu byť príležitosťou pre odsúdené osoby na získanie nových zručností a vzdelania. Samosprávy a organizácie zamerané na vzdelávanie by mali pracovať spolu s väzenskými zariadeniami na rozšírení edukačných aktivít a poskytovaní príležitostí pre odsúdené osoby, aby sa mohli zlepšiť a získať nové zručnosti. 

Avšak, poďme sa pozrieť do minulosti, kedy sa s trestaním väzňov v nato určených priestoroch začalo. Michael Foucault sa vo svojej knihe Dozerať a trestať – zrod väzenia venuje problematike väzenskej reformy: „Túto reformu treba však zaradiť do procesu, ktorý historici nedávno odhalili pri štúdiu právnych archívov: zmiernenie trestného systému v priebehu 18 storočia alebo, presnejšie povedané, dvojitý pohyb, v ktorom počas tohto obdobia zločiny strácajú na svojej násilnosti, pričom intenzita trestania recipročne poľavuje, ale za cenu početnejších zásahov“

Už v 18. storočí veľkí a známi reformátori, ako Beccaria, Servan, Dupaty , Lacretelle, Duport, Pastoret, Target, Bergasse venovali svoje úsilie tomu, aby došlo k ukončeniu trestania pomocou verejného mučenia, poníženia a psychického zničenia odsúdeného, čo bolo v danom období úplne bežné.

Nešlo však len o humanizáciu, ale boli za tým aj ekonomické záujmy, väzenský systém takmer skolaboval, pretože bol pod ťarchou nerovnosti ukladania trestov v závislosti od spoločenskej triedy páchateľa. 

Kruté tresty často prešli až do vzbury, ktorá znemožnila vykonanie trestu (znemožnené popravy, oslobodenie odsúdeného) alebo vznikali potýčky s ozbrojenými silami. V konečnom dôsledku daný trest nemal ani odstrašujúci ani preventívny účinok, keďže k nemu nedošlo. Nehovoriac o tom, že aj o spravodlivosti takýchto krutých trestov by sa dalo polemizovať.

Preto bolo potrebné systém trestania zločincov reorganizovať, pri ukladaní trestu sa nepozeralo na ekonomickú situáciu trestanca, verejné trestanie bolo presunuté do uzavretých  väzníc, pre verejnosť ostalo prístupné len dokazovanie, na ktoré sa kládol väčší dôraz. Počas tejto reorganizácie sa súčasťou trestu stalo aj zapájanie do práce, odsúdený sa učil remeslu aby sa po prepustení z väzby mohol zapojiť do spoločnosti a dokázal sa uživiť. 

Postupne zločiny strácali na násilnosti, ale žiadalo si to časté kontroly na jarmokoch, v hostincoch a na miestach kde v danej dobe prekvitali ekonomické podvody či iné zločiny. 

Dnes vidíme, že trend sprísňovania trestov má opakujúci sa charakter, objavuje sa v istých intervaloch, a zvyčajne ho podnecuje snaha vyhnúť sa práci s odsúdenými na jednej strane a vyhnúť sa kontrolám v komunite kvôli vyššej bezpečnosti a zníženiu kriminality na strane druhej. Opakovane sa do spoločnosti dostáva názor, že prísny trest má odstrašiť páchateľa a zvýšiť bezpečnosť v komunite, zavretím páchateľa je vec vybavená. 

Ale práve od 18. storočia môžeme sledovať, že sme sa niekoľko krát ocitli v situáciách, kedy vysoké tresty boli zavedené, a aj napriek ním bola kriminalita vysoká a tresty spochybňované a vyvolávali nevôľu u obyvateľstva.

Spomeňme roky 89-90 keď  napríklad v Rumunsku bola potrebná reforma trestných zákonov, lebo nevyhovovali  organizačným zmenám spoločnosti, opakovane sa objavili požiadavky na reformu 2004, 2008 a v 2013 atď. Proces reformy v oblasti spravodlivosti a trestnej politiky je proces, ktorý zvyčajne trvá  desiatky rokov. 

Zdá sa nám, že aj na Slovensku silnejú hlasy, ktoré volajú  po trestnej reforme a zdá sa nám, že existujú aj príznaky krízy v súdnom systéme, čo tiež zodpovedá potrebe reformy. My bude pozorne sledovať vývoj pokusov o reformu a budeme sa k tomu vyjadrovať ako OZ venujúce sa ľudským právam, zaujímajúce sa o legislatíve zmeny, ktoré sa plánujú v tejto oblasti.

¹ Zákon 475/2005 Zbierky zákonov o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dostupné online: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/475, cit. 9.3.2023

² FOUCAULT, M. 2004: Dozerať a trestať. Zrod väzenia. Vydavateľstvo: Kalligram, 2004.  s.77.  ISBN- -8071496634